Cesta autom z Bratislavy do Barcelony (okolo Costa Brava)

2631

Článok venovaný všetkým dobrodruhom, ktorí sa rozhodnú namiesto leteckej dopravy využiť cestu autom. Vybrať sa autom zo Slovenska do Španielska nie je úplne každodenná záležitosť ani každodenný nápad, keďže je to takmer 2000 km a všetky tieto kilometre sa tiahnu, ako je to smerom na západ bežné (škoda, že smerom na východ to bežné stále nie je), diaľnicou. Na plánovanie cesty sme využili službu www.viamichelin.com, ktorá viac menej presne vypočíta aj celkovú cenu za cestu, vrátane poplatkov na diaľniciach v jednotlivých krajinách. Rozdiel medzi počtami Viamichelin a našou skúsenosťou z cesty, sa dočítate na konci článku. Na výber sme mali dve alternatívy. Po odporúčaniach cestovateľov sme si vybrali trochu kratšiu, aj keď možno drahšiu alternatívu cez Rakúsko, Taliansko, Francúzsko.

Ako dlho trvá cesta autom z Bratislavy do Barcelony?

Ak sa na cestu vyberie dobrodruh, ktorému stačí dať si každé 4 hodinky cesty krátkeho šlofíka, cesta sa dá zvládnuť bez prespatia za necelých 15 hodín. V prípade, ak sa neponáhľate a chcete cestou aj čo to vidieť, odporúčame nasledovný itinerár. Na ceste sme využívali navigáciu Sygic EUROPE, ktorá viacmenej takmer bez problémov odnavigovala celú trasu. Hnevali sme sa na ňu možno len zo dva krát…

Cesta Rakúskom

Z Bratislavy sme sa vybrali 1. marca o 6.30 ráno. Pred siedmou sme bez problémov prešli Viedňou a pokračovali sme po pohodlných rakúskych diaľniciach naprieč celou spolkovou krajinou. Rakúsko sme prešli bez akéhokoľvek zdržania s malými prestávkami na čerpacích staniciach, ktorých je cestou dostatok. Taktiež sú k dispozícií odpočívadlá, ktoré sú, ako sme už v tejto krajine zvyknutí, krásne čisté (samozrejme vždy a všade sa nájdu výnimky). Na väčšine čerpacích stanic je k dispozícií tiež WI-FI. Cesty okolo Álp boli ešte viditeľne poznačené zimou, takže voľba cestovať na zimných pneumatikách sa v tom čase ukázala ako veľmi vhodná. Ako všade inde aj v Rakúsku si treba dávať pozor na statické radary, ktorých je cestou požehnane. Na každý takýto radar je včas upozornenie v podobe dopravnej značky. Rakúsko sa s odosielaním pokút Slovákom už vysporiadalo, takže v prípade, ak si na rýchlosť nedáte pozor, cesta sa vám môže predražiť v lepšom prípade o pár desiatok EUR. Pokuta vám príde poštou, podľa EČV vášho automobilu aj s usmernením kam a koľko za prekročenie rýchlosti zaplatiť. Neskôr sme ocenili, že Rakúske diaľnice sú zatiaľ v porovnaní s inými veľmi lacné. 10 dňová diaľničná známka pre vozidlá do 3,5 t. na rakúske diaľnice stojí 8.90 EUR. Pohonné hmoty na čerpacích staniciach v okolí diaľnic sú drahšie (o pár centov) ako na Slovensku. Ak vyrazíte zo Slovenska s plnou nádržou a nejdete Mustangom, tankovať v Rakúsku ani nemusíte. To sme ale neskôr trochu oľutovali, pretože v Taliansku sú pohonné hmoty o desiatky centov za liter vyššie. Takže určite odporúčame pred hranicami s Talianskom dotankovať nádrž doplna. Spomínaná cesta okolo álp je veľmi pekná pre oko šoféra a občas vidieť aj nejakú tú rázovitú alpskú dedinku či fialovú kravičku pasúcu sa obďaleč.

Hraničný prechod neďaleko od hraníc so Slovinskom s názvom Villach by ste mali bez problémov prejsť do piatich hodín od štartu. Kilometrovo je to niečo málo pod 400.

Cesta Talianskom

Po prejdení rakúsko-talianských hraníc vás namiesto pohraničiarov zastaví mýtna brána. Ak sa vyberiete touto cestou, Talianske diaľnice resp. systém spoplatnenia je nastavený tak, že ak z diaľnice nezídete, nebudete už musieť na žiadnej ďalšej mýtnej bráne zastavovať a platiť. Samozrejme až na tej poslednej pred hranicou s Francúzskom. Prvá mýtna brána je pri mestách Ugovizza-Tarvisio a na nej si len zoberiete z mašinky tiket, ktorý odporúčame nestratiť. V Taliansku sú popri diaľnici čerpacie stanice, častokrát aj s odpočívadlami, ktoré ponúkajú rôzne možnosti trávenia času, prevažne pre vodičov kamiónov. Čo sa cien týka, boli sme prekvapení, aké drahé sú pohonné hmoty v tejto krajine. Popri diaľnici nebolo ťažké nájsť čerpaciu stanicu, kde bola nafta a benzín v cene nad 1.50 EUR za liter. Ak sa rozhodnete z diaľnice zísť, ušetríte pár EUR na plnej nádrži, no ako už bolo vyššie spomenuté musíte opustiť diaľnicu, zaplatiť mýto a pri návrate na diaľnicu si znova zobrať tiket z mýtnej brány. Najviac čerpacích staníc v Taliansku je značky AGIP, čo je celkom prirodzené aj u nás vyhráva ešte stále aj keď už nie slovenský Slovnaft… Cena za prejdenie približne 730 km talianskou diaľnicou bola presne 66 EUR. V porovnaní s 8.90 EUR za cenu rakúskych diaľnic je to celkom dosť.

Cesta Francúzskom

Do Francúzska by ste mali, ak sa držíte tejto trasy, vstúpiť cez hraničný prechod Menton. Po pár kilometroch vás zastaví prvá mýtna brána vo Francúzsku. Tu si už neberiete tiket, ale rovno zaplatíte za prejdenú vzdialenosť od hraníc s Talianskom 2.40 EUR. Ihneď za touto mýtnou bránou sa môžete stretnúť s námatkovou kontrolou francúzskych colníkov, teda aspoň my sme mali to šťastie. Je celkom vhodné vybaviť sa vo Francúzsku mincami. Na mýtnych bránach máte rôzne možnosti platby, často aj pohodlne kartou, nie vždy Paypassom, no PIN kód zadávate málokedy. Okrem platby kartou, je takmer na každej francúzskej mýtnej bráne touto cestou možnosť vhodiť euromince do takých vtipných košov, čo je celkom praktické. Nepraktické je, ak sa nestrafíte, alebo ak vám v minciach platobná brána vracia výdavok, a ten sa nie vždy pohodlne vyberá. Za vami už samozrejme stoja v rade netrpezliví šoféri, takže je to trochu aj stresujúca situácia. Ale samozrejme, nie je to nič, čo by sa nedalo zvládnuť – chce to len trochu cviku. Takýchto mýtnych brán je vo Francúzsku požehnane a pomaly strácate pojem o tom koľkokrát a kde ste za cestu platili.

V tejto pohraničnej oblasti v okolí mesta Nice pravdepodobne budete cestou stretávať veľa obdivuhodných áut s Monackou poznávacou značkou. Monako je odtiaľ blízko, no akosi s nám doň nechcelo zachádzať. My sme sa cestou zastavili v mestečku Cannes, kde sme sa rozhodli aj prespať. Do Cannes sme dorazili o cca 20.00, takže zostal čas aj na večernú prechádzku a doplnenie síl francúzskym pivom. Čo sa týka ubytovania, odporúčame hotel zo siete ResidHotel – Les Coralynes. Je to taký low-cost hotel, ale nič nám v ňom nechýbalo. Dokonca za 9 EUR bolo k dispozícií aj podzemné parkovanie. Ubytovanie na jednu noc pre dve osoby vyšlo aj s parkingom na príjemných 55 EUR. Raňajky v cene neboli J, no v Cannes ak sa prejdete mestom nájdete veľa kaviarní či bagetérií, kde si môžete vybrať z desiatok rôznych bagiet.

Cesta pokračuje popri Azúrovom pobreží / Cote de Azur. Ak máte pekné počasie, je to pekný pohľad na azúrovú hladinu mora, pre Slováka nie úplne najbežnejší pohľad počas šoférovania. Neskôr sa však výhľad na more stratí a cestujete vnútrozemím až po mesto Montpellier, ktoré je znova na pobreží. Cestou Francúzskom sme napočítali 9 mýtnych brán. Cena za prejdenie Francúzska touto trasou bola 48.60 EUR za prejdenie cca 550 km po francúzskych dialniciach. Správcom francúzskych diaľnic je v tejto časti prevažne spoločnosť VINCI autoroutes alebo ASF.

Cesta Španielskom

Na približne tisícsedemstom kilometri vstupujete hraničným prechodom BARRERA FRONTERA (aspoň takto je to zaznačené na tikete z mýtnej brány) do Španielska. V Španielsku sú dva druhy diaľnic. Skratkou AP su označované spoplatnene AUTOPISTAS, skratkou A sú označované prevažne neplatené AUTOVIE. Na usporiadanie jednotlivých vstupov resp. ich označenie si treba trocha zvykať, nie je to úplne jednoznačné do ktorého vstupu sa zaradiť. To isté ale platí aj pre mýtne brány vo Francúzsku. Platby sú možné rovnako platobnou kartou, mincami a bankovkami. Cesta od hraníc vedie neďaleko pobrežia resp. neďaleko oblasti nazývanej Costa Brava. Nás zlákalo zísť z diaľnice a zastaviť sa v letovisku Lloret de Mar. Mimo sezónu je to tu trocha tichšie a aj príjemne lacné v porovnaní s Talianskom alebo s Francúzskom. Do Barcelony je to od hraníc trocha menej ako 150 km, takže už máte cieľ naozaj na dosah. Za diaľnice sme od hraníc po Barcelonu zaplatili 11.80 EUR. Značenie na Španielskych diaľniciach je aj pre Slováka pochopiteľné, takže nemusíte mať žiadne obavy, že zablúdite do španielskej dediny. Ceny pohonných hmôt sú porovnateľné so Slovenskom, prípadne nižšie. Čerpacie stanice z diaľnic často nevidieť (tak ako sme na to zvyknutí u nás) a je treba zísť z cesty pár sto metrov. Na platených AP diaľniciach sú čerpacie stanice trocha poriedšie, aspoň z našej skúsenosti. My sme pokračovali autom ďalej na juh do Andalúzie, čo bolo z Barcelony ešte pekných 1000km. Pre zaujímavosť, platená diaľnica z Barcelony do Valencie, čo je približne 350 km, stála 36.15 EUR, čo je celkom dosť vzhľadom na prejdenú vzdialenosť a na fakt, že popri tejto diaľnici vedie dvojprúdová Autovia, ktorá určite nie je rovnako pohodlná a prázdna, ale je zadarmo.

Cena za diaľnice, cena za pohonné hmoty

Vďaka tomu, že píšem tento článok, si spočítam koľko cesta autom do Barcelony z Bratislavy stojí. Na naftu sme minuli nasledovne 65 EUR (1.19 EUR / l -> 55l nádrž) plná nádrž v Bratislave, 44 EUR za 30 l nafty v Taliansku a 42.50 EUR za 34.50 litrov nafty v Cannes (1.23 EUR za liter). Neskôr sme tankovali až na diaľnici za Barcelonou, takže nafta do Barcelony stála 150 EUR (z toho vychádza spotreba okolo 6.5l/100km čo cca. zodpovedá realite resp. palubnému počítaču nášho auta).

Diaľničné poplatky, ak nerátam slovenskú diaľničnú známku nasledovne:

  • Rakúsko 8.90 EUR
  • Taliansko 66 EUR
  • Francúzsko 48.60 EUR
  • Španielsko (po BCN) 11.80 EUR

 

Spolu za diaľničné známky a mýta 135.3 EUR. Cena celkom za cestu autom z Bratislavy do Barcelony +/- 285 EUR.

Viamichelin.com zobrazil pri tejto trase nasledovný výpočet nákladov:

Alternatívy cestovania autom z Bratislavy do Barcelony

Ako som v úvode spomínal, cestovať autom do Barcelony nie je úplne bežný nápad, keďže je to celkom štreka. Každopádne, niekedy sa inak nedá. Alternatívou, ktorú nám radili skúsenejší šoféri, je nasadnúť v Talianskej Savone na trajekt a nechať sa viezť loďou 1000 kilometrov. Výhodou tejto alternatívy je, že si na lodi po 900 km v aute oddýchnete, nevýhodou je, že to trvá cca 19 hodín. Ak by som vedel, že na palube je k dispozícií WI-FI, asi neváham. Takto som sa radšej (chtiac-nechtiac) rozhodol pre rýchlejšiu a dobrodružnejšiu alternatívu – cestu autom. Trajekty, ktoré premávajú medzi Savonou a Barcelonou prevádzkujú rôzne spoločnosti, ja som v čase keď som si pripravoval itinerár na túto cestu narazil na najlacnejšiu alternatívu od spoločnosti GRIMALDI LINES, v cene 150 EUR za kajutu pre dve osoby a auto. Nakoniec mi však 3 dni pred plánovaným odchodom prišiel od spoločnosti email, že tento trajekt v termíne v ktorom som si ho zaplatil, bol zrušený. Aspoň budem do budúcna vedieť, že pri talianskych spoločnostiach to, že zaplatím ešte neznamená, že sa aj poplavím 🙂 .

 

Záverom spomeniem prepravu asi najklasickejšiu, čo sa Barcelony z Bratislavy týka a to leteckú. Letenky do Girony, kam lieta Ryanair nájdete aj v cene pod 100 EUR za spiatočnú letenku. Letenku si môžete zakúpiť aj cez našu leteckú webstránku www.lietanie.eu.